História

 Vážení priatelia nášho hokeja, radi by sme Vás zoznámili s bohatou minulosťou a z nej vychádzajúcou prítomnosťou ľadového hokeja v Poprade.

Popradský hokej má takmer 80 rokov. V živote človeka je to jeden ľudský vek. V existencii športu tieto roky predstavujú čas prvých krôčikov, previerky životaschopnosti, úspechy i sklamania, ale aj roky práce zanietených ľudí, ktorí tomuto krásnemu športu venovali svoj voľný čas, energiu a kus svojho srdca.

Nie je možné v tomto prehľade míľnikov vývoja ľadového hokeja spomenúť všetky úspechy a akcie, ktoré sme v celej našej histórii dosiahli. V toku času sa vytrácali aj mená ľudí, ktorí sa na vývoji i úspechoch podieľali. Veľká vďaka patrí funkcionárom, trénerom i hráčom ktorí sa pričinili o to, že popradský ľadový hokej má dobré meno v celej našej vlasti i v zahraničí. Za takmer osem desiatok rokov xistencie vychoval celý rad hráčov, ktorí pôsobili a pôsobia v oddieloch 1. celoštátnej ligy, slovenskej extraligy, najvyšších európskych súťaží, kanadsko-americkej NHL a reprezentáciách Československa a Slovenska. Aj v súčasnosti naše družstvá hrajú dôstojnú úlohu v slovenskej extralige i v najvyšších juniorských, dorasteneckých a žiackych súťažiach. Spomíname na slávnu históriu, poukazujeme na súčasnosť a pripravujeme hokejovú mlaď pre ďalší rozvoj popradského hokeja v budúcnosti.

Ľadový hokej v našich podmienkach nie je iba súkromnou zábavou pre hráčov. V našom podtatranskom regióne plní tento šport i významnú spoločenskú funkciu. Návšteva našich športových stretnutí dáva divákom popri nesporných športových zážitkoch aj vhodnú formu na odreagovanie sa od bežných životných i pracovných starostí a problémov. Chceme i preto aj v budúcnosti hrať hokej predovšetkým pre divákov z nášho mesta i jeho okolia. Práve ich záujem nás zaväzuje neustále vytvárať podmienky pre to, aby sa v Poprade hral taký hokej, ktorý sa divákom páči, ktorý zaplní hľadisko nášho štadióna a zožne potlesk spokojných a vďačných divákov.

Pevne veríme, že naša slávna minulosť nájde spojitosť so svetlou perspektívou ľadového hokeja v Poprade. Veríme súčasne, že podnieti všetkých priaznivcov nášho hokeja k novým iniciatívam a podpore tak, aby sa hokej pod Vysokými Tatrami ďalej dynamicky rozvíjal a dôstojne tak reprezentoval naše mesto i celý región.

Impulzy vzniku

Písal sa rok 1925.

Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji sa mali uskutočniť v Prahe. Počasie však s organizátormi kruto "zažartovalo" a ľad v Prahe i Tábore zmizol. Na rad prišla tretia alternatíva - Štrbské pleso. Tu sa majstrovstvá začali, ale fujavice a množstvo snehu zahnali hokejistov Belgicka, Rakúska, Švajčiarska a Československa do Starého Smokovca.

Obyvatelia Vysokých Tatier i šíreho okolia videli hru, ktorá ich priťahovala. Žiara bandy-hokeja pohasínala. V mysliach mnohých pevne zakorenil kanadský hokej.

Sila tohto impulzu bola o to väčšia, že titul majstra Európy si vybojovali Čechoslováci. To bola pre Slovákov a Čechov, žijúcich v oblasti so silným nemeckým a maďarským vplyvom, životodarná vlaha rastu národného povedomia. Aj cez šport videli možnosť sebarealizácie. A najmä cez tento dynamický, pútavý, ktorý sa tak rýchlo šíril po mnohých slovenských mestách. V období, keď všetko športové dianie v celej oblasti ovládal klub Karpathenverein, rástla myšlienka založiť pre Slovákov a Čechov vlastnú športovú organizáciu.

Od majstrovstiev Európy v hokeji však k tomuto momentu museli uplynúť ešte takmer dva roky uvedomovania.

Prvé krôčiky

V Karpathenverein sa hral iba bandy-hokej. Prístup do tohoto klubu bol pre Slovákov a Čechov prakticky nemožný, resp. dosť obmedzený. Ich počet však neustále narastal v samotných Vysokých Tatrách i Poprade.

Čas vzniku prišiel 5.decembra 1926. V budove stanice Tatranskej elektrickej vicinálnej dráhy mal byť iniciátor a organizátor športového života v Tatrách Miloslav Slavík. Tu sa v ten decembrový večer zišlo dvadsaťdva tatranských a popradských zanietencov, aby založili Športový Klub Vysoké Tatry (ŠKVT). Združoval tieto športy: lyžovanie, hokej, korčuľovanie, tenis, stolný tenis, golf, futbal, volejbal a horolezectvo. Pôsobnosť ŠKVT sa dotýkala nielen Vysokých Tatier, ale aj jeho šíreho okolia. Na ustanovujúcej schôdzi sa zúčastnili: F. Berkovský, Ing. J. Čižkovský, F. Čuda, V. Dusil, M. Haľamová, MUDr. Ľ. Izák, E. Klofáč, M. Korec, K. Krejsa, MUDr. J. Kubík, J. Lamplota, F. Mollerová, L. Minařová, JUDr. O. Miffek, MUDr. J. Pulman, F. Riedl, M. Slavík, B. Slivová, F. Staněk, MUDr. J. Švamberk, MUDr. K. Svěrák, M. Šimsová. Do funkcie predsedu bol zvolený MUDr. Ján Kubík.

Svoju aktívnu činnosť začal ŠKVT predovšetkým lyžovaním a volejbalom. V ich tieni sa začal rozvíjať ľadový hokej. Popri talentovaných chlapcoch z okolia, ktorí mali o tento šport záujem, prichádzali do Tatier aj hráči zo všetkých kútov republiky. Prvé mužstvo ŠKVT tvorili: Hubka, Olejár, Seeman, MUDr. Izák, Kolařík, Riedl a Hrica.

Možno sa v tejto súvislosti vynoria otázniky, čo vlastne mal spoločné ŠKVT so vznikom podtatranského osobitne popradského hokeja. Počas už spomenutého procesu uvedomovania nezostali Slováci a Česi, ktorí bývali v Poprade, bokom. Aktívne sa podieľali na vytvorení ŠKVT a pomáhali v prvých rokoch jeho existencie. Samozrejme, že patrili medzi jeho členov. To bolo prvé spojivo.

Ak sa popradský hokej neskôr osamostatnil, bolo to najmä preto, že atraktívne Tatry lákali hráčov z českých klubov, kým pre chlapcov z podtatranskej oblasti ŠKVT poskytoval menej príležitostí. Pri svojom spomínaní celú históriu najlepšie vystihol jeden z velikánov nášho hokeja JUDr. Martin Štolc: "V Poprade chceli hrať hokej chlapci z robotníckeho a málo majetného prostredia. To vtedy pre snobské Tatry nebolo príťažlivé, aby ich slávu šírila takáto mládež. Preto už od vzniku ŠKVT sa vedelo, že v hokeji príde k diferenciácii."

V roku 1927 vznikla myšlienka nadviazať na divácky úspešný turnaj, a tak sa v sezóne 1927/28 hral turnaj o "Pohár Ministerstva zdravotníctva a telesnej výchovy". Prvým víťazom nebol nik iný ako už vtedy slávne mužstvo LTC Praha.

Hokej sa definitívne ujal.

Hokejový klub v Poprade

Hokejový var v Poprade vyvrcholil, keď sa zišla pomerne silná a životaschopná hokejová generácia, ktorá nenašla v ŠKVT uplatnenie aj napriek svojim kvalitám. Logickým vyvrcholením záujmu o hokej bol teda vznik klubu, ktorý v prvom roku pôsobenia niesol meno Karpathenverein Poprad. K zakladateľom hokejového klubu patrili: MUDr. Krieger, W.Riczinger, L.Erdély, L.Bresel, V.Bresel, Z.Greguška.

Na prvotné tápanie v koncepcii popradského hokeja poukazuje aj skutočnosť, že už rok po založení, teda v roku 1930, nesie klub názov HC a od roku 1931 svoj dlhoročný názov Hockey Club Poprad. Veľký hokejový nadšenec MUDr. Krieger bol prvým predsedom HC Poprad.

Je len samozrejmé, že nový klub si hľadal súperov. Najbližším veľkým bol ŠKVT. Výsledok prvého stretnutia ešte v roku 1930 sa v kronikách neobjavil. No už druhý zápas - odveta - sa skončil remízou. Bolo jasné, že v Poprade rastie výborné mužstvo. Nasledujúce roky tomu predpokladu dali za pravdu.

V čom Poprad mal prednosť pred ŠKVT už od svojho začiatku? Predovšetkým v mladosti. Veď popradskí funkcionári hľadali hokejistov - mladých chlapcov - na rybníkoch a potokoch, na tých tradičných malých "pľacoch", kde ku korčuliarskemu umeniu museli chlapci pridávať značnú techniku. A táto tradícia hľadania talentov v Poprade vydržala desaťročia…

Do organizovaného slovenského hokeja vstúpil Poprad v roku 1931. Káder: Grófcsik, Bodó, Kovács, Olejár, Lux, Bresel, Strompf, Ziman, Fuchs, Zavadil, Greguška, Klinga a kapitán Riczinger nedosiahol zrejme výrazný úspech, pretože umiestnenie sa v historických análoch neuvádza. Faktom však zostáva, že sa popradský hokej vymanil z provincionalizmu a začal prenikať do povedomia hokejovej verejnosti na Slovensku. Nasledujúce roky potvrdzujú, že to bol prienik podobný uragánu.

Suverenita Popradu na Slovensku

Hokejová sezóna 1932/33 zastihla mužstvo HC Poprad vo výbornej forme. Korunovali ju ziskom prvého titulu "Majster Slovenska". Z tohoto obdobia je známy aj jeden veľmi cenný medzinárodný úspech, keď Popradčania zvíťazili na ihrisku v Novom Smokovci nad popredným európskym klubom BBTE Budapešť 2:1. Je to až neuveriteľné, ale maďarský a rumunský klubový hokej patril v tridsiatich rokoch medzi najlepšie v Európe. Veď ŠKVT v tom istom roku na zájazde v Rumunsku dva razy vyhral, raz remizoval a raz prehral.

Ďalšia sezóna 1933/34 sa už niesla v znamení úplnej suverenity Popradu. Vrcholom sezóny boli majstrovstvá Slovenska, ktoré prebiehali od 3.februára 1934 v Poprade. Gólmi Luthera, Olejára a Zavadila porazil domáci celok HC celok AC Nitra. Ďalší z finalistov, Slávia Banská Bystrica, svoj zápas vzdala v prospech Popradu. Titul teda zostal pod Tatrami už druhý raz.

Do tretice HC Poprad obhájil titul v sezóne 1934/35, keď vo finále nedal šancu bratislavskému celku Skiklub. Popri titulovom "hattricku" patrí k najvýraznejším úspechom sezóny aj zájazd do Poľska. Nad vybraným kolektívom krajiny sa Popradu zvíťaziť nepodarilo (zápas sa skončil 7:8 a jeho strelcami boli Gluck 3, resp. Glowacki 4 góly), ale na turnaji v Krynici remizoval s domácim KTH 2:2 a porazil Berliner SC 3:1. Tým sa stali hráči HC Poprad víťazmi turnaja.

Poprad a Tatry opäť spolu

Po prenikavých úspechoch Popradčanov azda už aj samotní Tatranci začali meniť svoje hokejové postoje. Naplno začala pracovať športová diplomacia skúseného funkcionára Miloslava Slavíka, ale aj podnikateľských kruhov z oboch centier. Veľkým motívom bola iste aj skutočnosť, že sa pripravovala celoštátna hokejová liga. A tak po dlhých jednaniach bolo rozhodnuté, že sa celky Popradu a Vysokých Tatier opäť zlúčia a vytvorí sa tak jeden silný hokejový klub, ktorý bude môcť hrať dôstojnú rolu v najvyššej celoštátnej súťaži.

K dohode došlo v októbri 1935 a klub prijal názov Hockey club Tatry so sídlom v Poprade a v Starom Smokovci. Predsedom klubu sa stal Dr. Viliam Šimko, tajomníkom Miloslav Slavík a trénerom mužstva Rudolf Tomášek. Vo vedení boli popradskí i tatranskí funkcionári.

Sezóna 1935/36 sa niesla v znamení očakávanej štátnej ligy. Bolo treba po fúzii stabilizovať hráčsky káder, funkcionári museli pripraviť kvalitnejšie materiálne i finančné zabezpečenie. Mecenáši hokeja museli predsa len hlbšie siahnuť do vrecka…

Vcelku suverénne vyhral HC Tatry slovenský majstrovský primát. Štyri zápasy zohral so Skiklubom Bratislava a ŠK Žilina. Bez jedinej prehry a s celkovým skóre 32:3 dal jasne najavo, aká sila tu zlúčením vznikla. Bilancia sezóny, resp. jej 22 zápasov bola obdivuhodná. Hráči HC Tatry nastrieľali svojim súperom 143 gólov (najviac v tréningovom zápase s ŠK Liga Kežmarok 31), inkasovali 43. Prehrali v turnaji na Štrbskom Plese s ČASK Praha 0:11, s EKE Viedeň 2:4 a s VŠ Bratislava 3:4. Ešte jednu prehru zaznamenali HC Tatry s SSK Vítkovice 0:1 na ľade súpera v zväzovom zápase. Najlepšími strelcami boli: Tomášek 43 gólov (obranca!), Lamich 36 gólov a Riczinger 28 gólov. Vo všetkých zápasoch nastúpili iba Šonský a brankár Fulka.

Vo februári 1936 sa skončila sezóna a HC Tatry sa začal pripravovať na očakávané ligové boje.

V štátnej lige úspešní

Československý zväz ľadového hokeja vznikol 25. septembra 1928. Bol teda strešný orgán, trvala však roztrieštenosť v organizovaní rôznych súťaží. Až v roku 1936 došlo k zjednoteniu názorov na organizáciu riadnych a skutočne reprezentatívnych súťaží. Z 356 už vtedy existujúcich hokejových klubov táto prvá oficiálna súťaž na najvyššej štátnej úrovni mala 8 mužstiev. A ak bol HC Tatry - Poprad medzi nimi, potom to len dokumentuje výnimočnú kvalitu.

Vrcholná súťaž bola rozlosovaná 13.decembra 1936 a HC Tatry mali prvého ligového súpera z Prahy - SK Sláviu. Tatry vyhrali 2:1, keď ich strelcami boli Tomášek a Luther. Hneď v druhom zápase sa stretli s klubom, ktorý znamenal európsku extratriedu - LTC Praha. Šesťdesiat dramatických minút síce znamenalo prehru 2:5, ale výsledok to bol nanajvýš úspešný. V sieti brankára LTC Modrého to boli totiž jediné góly, ktoré v ligovej sezóne obdržal. HC Tatry ešte dokázali zvíťaziť nad SSK Vítkovice 1:0 a v Opave nad Trompauer EV 2:1.

Druhá ligová sezóna priniesla zmenu v štruktúre súťaže. Bojovalo sa v dvoch skupinách a o titul hrali víťazi. Hneď v prvom stretnutí HC so Spartou Praha prehrali 1:3, no ďalšie mužstvá odišli s porážkami: LTC Pardubice 5:0, AC Stadion České Budějovice 3:0 a DFK Chomutov 3:0. Neúplná liga vyniesla Popradu 2. miesto v skupine.

HC Tatry zohrali medzinárodné zápasy s klubmi vtedajšej extratriedy a oba prehrali: s TCR Budapešť 3:4 a s BBTE Budapešť 2:3.

Politická atmosféra, rozbitie republiky, to poznačilo aj náš hokej. Odišli českí hráči (nútene) a zrazu sa ukázalo, že niet dostatočne výkonnej náhrady. Vtedy sa ukázalo, akou osobnosťou hokejového diania bol Rudolf Tomášek. Ujal sa mladých talentov, začal s nimi systematicky pracovať.

Úpadok sa začal v sezóne 1939/40 a v nasledujúcej ešte pokračoval. V bojoch o postup do finále majstrovstiev Slovenska bolo pre našich hokejistov neprekonateľnou prekážkou prešovské mužstvo Slávia.

Návrat k sláve

Vykryštalizovalo sa mužstvo, ktorého základ tvorili: Tomášek, Baboni, Dr. Štolc, Maličký, Mecko a ďalší. Už sezóna 1941/42 zastihla toto mužstvo vo výbornej forme a na majstrovstvách Slovenska to znamenalo celkové druhé miesto za ŠK Bratislava. Vtedajšie noviny však nešetrili slová uznania nad technickou brilantnosťou mužstva a korčuliarskym majstrovstvom. Vo finálových bojoch HC Tatry Poprad zdolal VŠ Bratislava 3:1, Sláviu Prešov 4:0 a iba nešťastným vlastným gólom podľahol ŠK Bratislava 4:5.

Vo finále majstrovstiev Slovenska bojovali Popradčania aj v ďalšej sezóne. Odniesli si bronz, keď prehrali s bratislavskými celkami OAP 3:4 a ŠK 1:3. Zdolali ŠK Banská Bystrica 8:3.

Omladzovanie mužstva (úspešné) pokračovalo plynule a v nasledujúcej sezóne sa v drese HC objavili hráči Gemov, Pavlovský a Anton Ulbricht. V boji o majstra Slovenska sa vstup do finále vydaril, keď porazil OAP Bratislava 3:1. Bolo to však jediné víťazstvo. Prehry s ŠK Bratislava i ŠK Banská Bystrica odsunuli rýchleho favorita opäť na tretiu priečku.

Vír vojnových udalostí zapríčinil, že sa hokej v nasledujúcej sezóne nehral. Ročná pauza uzavrela jednu kapitolu hokejového diania pod Tatrami. Necelé dvadsaťročie od vzniku hokeja znamenalo veľa. Veď na slovenskom hokejovom nebi zažiarili hokejisti spod Tatier ako nova s najjasnejším svetlom. Neoddiskutovateľne boli Poprad a Smokovce "druhým centrom" hokejového diania na Slovensku, ba pričasto na vlnobití sezón hrali prím aj pred Bratislavou.

Uzavrime teda túto kapitolu hokejového života.

Z ľadu i hokejového zákulisia doby

Karpathenverein prichýlil popradských hokejistov v čase, keď toto mestečko začalo písať prvé riadky hokejovej kroniky. Bolo to však riešenie dočasné. Veď Karpathenverein bol reakčný spolok so silno nacionalistickými tendenciami, čo sa neskôr aj potvrdilo. Preto pretrvávala snaha o vytvorenie nového klubu, v ktorom nebude nemecký živel prevládať.

Mecenáši a vôbec ľudia okolo hokeja v jeho začiatkoch tvorili zaujímavú skladbu profesií. Nepochybne bol v začiatkoch osobnosťou číslo jeden Ing. Jozef Šašinka, majiteľ stavebnej firmy v Poprade. Jeho zamestnanci (Hlavaj, Vlk) boli nadšenými funkcionármi a organizátormi. MUDr. Krieger, to bol priam hokejový fanatik, ktorý pre rozvoj popradského hokeja venoval nemálo prostriedkov. A potom tu boli aj remeselníci a živnostníci. Veď vtedajší hráči spomínajú, ako ich na zápasy dokázali "nabaliť" potravou popradskí mäsiari. Samozrejme, podľa dôležitosti zápasu. Bola to pričasto prakticky jediná odmena za tréning i výkon v náročných zápasoch. A uvážme, že niekedy museli niektorí hráči hrať celý zápas bez striedania.

Vráťme sa ešte k zápasu, ktorý pretrváva dodnes ako legenda. Očami vtedajšieho novinára si zrekapitulujeme atmosféru i priebeh stretnutia HC Tatry - Poprad s LTC Praha: "S veľkým napätím očakávaný ligový match HC Tatry - LTC Praha bol absolvovaný v nedeľu odpoludnia v Poprade pri rekordnej návšteve 2000 divákov. Akiste odchádzali po zápase s uspokojujúcim vedomím, že ich mužstvo v tomto zápase urobilo všetko, aby uhájilo prestíž nielen svoju, ale aj celého slovenského hokeja.

Stačí sa pozrieť na skóre zápasu a vidíme, že tatranskí borci sa držali znamenite proti svojmu slávnemu súperovi, považovanému za najlepšie klubové mužstvo Európy a zvyklému vyhrať svoje zápasy s domácimi súpermi prechádzkovým tempom a dvojciferným rozdielom bránok. Proti HC Tatry slávny team LTC ešte v tretej tretine prehrával a len vrcholnému vypätiu síl a umeniu jeho kanadských borcov Bucknu a Bedu sa podarilo zlomiť hrdinský odpor tatranského mužstva.

K priebehu zápasu: Výkon celého mužstva bol znamenitý. Vyznamenala sa hlavne obrana a v tejto brankár Fulka, ktorý bol neprekonateľný. Aj útočné rady hrali dobre, hoci Tomášek musel hrať v obrane. Škoda, že bol Šonský v tretej tretine zranený a tak handicapovaný. Ináč by bolo score ešte priaznivejšie pre HC Tatry. LTC nastúpil v najsilnejšej zostave so všetkými svojimi esami a zápas mu vyhrala skvelá dvojica Buckna - Beda. Keď bolo 2:1 pre Tatry, išiel Buckna miesto Pušbauera do obrany a od tohoto okamihu bol zápas v znamení útokov dvojice Kanaďanov. Na ich konto pripadajú tiež 4 bránky (Buckna 3, Beda 1), autorom piatej (vyrovnávajúcej na 2:2) bol Maleček. Za HC Tatry po pekných útokoch skóroval Gross a Klinga. Sudcovali Závodský a Kolář. (Komentár je autentický).

Rudolf Tomášek a JUDr. Martin Štolc boli výraznými postavami hokejového diania tých čias. Z Prešova cez Košice, Levoču a Banskú Bystricu viedla púť Rudolfa Tomáška do Tatier. Tu sa plne oddal hokeju a v drese HC Tatry. V ňom strávil dve desiatky rokov. Nedovolil, aby sa v čase ťažkej krízy hokeja pod Tatrami (roky 1939-41) tento rozpadol. Bol kapitánom, trénerom a funkcionárom. Položil základ výchovy mladých hráčov v Poprade, keď po skončení aktívnej činnosti trénoval dorast a neskôr žiakov. Koľkí len z úspešných hráčov Popradu môžu povedať: "Zo mňa urobil hokejistu Tomášek!" A keď už bol Rudolf Tomášek známym hráčom, tlačil sa nástojčivo do slávneho mužstva mladučký Martin Štolc, rodák z Hranovnice a neskôr Kežmarský gymnazista. Ako mladíček nemohol nájsť ostrieľanými borcami Popradu uplatnenie. Až v Bratislave počas štúdií ukázal, aký skvelý technik a inteligentný hráč to vlastne z Popradu odišiel. Dlho koketoval aj s futbalom, ba v drese Bratislavy hral veľmi úspešne na ľavom krídle vedľa Chodáka a Luknára.

V tridsiatych rokoch sa ľadový hokej hral nielen v Poprade a Smokovci, ale napr. aj v Matejovciach a Kežmarku. Tieto mužstvá boli aj prvými súpermi Popradu, ale nedokázali s nimi držať krok. Veď jedno zo stretnutí (16. januára 1936) vyhrali Popradčania 24:0.

Už dávno pred "hokejovým ošiaľom" sa v Poprade organizovane korčuľovalo. Korčuliarsky spolok vznikol 18. decembra 1881. Prvým predsedom bol Dávid Husz, tajomníkom Gustáv Melczer a pokladníkom František Peschko. Korčuľovalo sa na rieke Poprad a močiaroch za mestom. Najznámejšími v šírom okolí akciami tohoto spolku boli karnevaly na ľade.

Často sa menili v Poprade predsedovia hokejového klubu. Od roku 1930 do roku 1945 to boli: MUDr. Krieger, Šašinka, Dr. Opatrný, Siman, Dr. Šimko, Dr. Miffek. Dlhoročným tajomníkom bol Miloslav Slavík, organizátor vzniku ľadového hokeja pod Tatrami, v predvojnovom období aj vysoký zväzový funkcionár.

Slovenská župa bola ustanovená 31. decembra 1929 v Novom Smokovci. Toto ustanovenie aktivizovalo slovenské hokejové hnutie. Hokej sa vtedy hral v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici, Košiciach, Vysokých Tatrách, Poprade, Prešove, Žiline a v Nitre. Samotná Východoslovenská župa zaznamenala taký rozvoj, že v roku 1936 mala 12 klubov, v nich 145 hráčov a 24 dorastencov.

Éra "Moravsko-Slovenskej"

Predposledné miesto znamenalo, že Poprad mal opustiť aj druhú najvyššiu celoštátnu súťaž. Ťažko už dnes povedať, akým smerom by sa vyvíjal ďalej hokej v Poprade. Prišla však opäť reorganizácia, ktorá Popradu zachovala aspoň druhú ligu. Jej A skupina mala šesť mužstiev z Moravy a Slovenska. A mužstvo, ktoré zotrvalo v súťaži viac náhodou, sa svojej šance chytilo. Skončilo na 4. mieste, keď na toto umiestnenie stačil zisk piatich bodov.

Nasledujúca sezóna 1957/58 priniesla rozšírenie počtu účastníkov. Skupina B II.ligy (moravsko-slovenská) mala 10 účastníkov: Spartak Olomouc, Spartak Brno, Tatran Opava, Slovan Prostějov, ČH Bratislava, Slávia Bratislava, Dynamo Žilina, Sokol Těšetice a Lokomotívu Poprad. Tatran Prešov zo súťaže vystúpil. Popradčania skončili na 7. mieste.

Umiestnenie v strede tabuľky sa stalo trvalejšou doménou popradských hokejistov. Popri silných celkoch z Moravy však postupne rástla aj herná úroveň našich hokejistov a postupne opäť získavali aspoň na Slovensku svoje stratené pozície.

S nadšením a obetavosťou

Prvé myšlienky o umelej ľadovej ploche v Poprade siahajú do roku 1942. Zostala však iba myšlienkou - na osem rokov.

Intenzívne kroky na realizáciu stavby umelej ľadovej plochy v meste, ktorému sa dávali v súvislosti s hokejom rôzne prívlastky, začali sa podnikať v roku 1950. Funkcionári, ktorí sa grupovali najmä v podniku Tatranské píly, začali navštevovať nadriadené orgány. Boli neúnavní a tak sa im podarilo sústrediť potrebné finančné prostriedky. Na jeseň roku 1955 sa začalo s prvými prácami.

Nebolo to jednoduché. Stavba nebola plánovaná a podmienkou bolo, aby bola zabezpečená plynulosť výstavby. Bolo treba predovšetkým dobrovoľné brigády. Veď ľadová plocha samotná sa budovala v rámci akcie "Z", ďalšie objekty v akcii "T". Veľa organizátorskej a iniciátorskej činnosti vyvinul vtedajší OV KSS, ale aj okresný národný výbor, OV ČSZTV a MNV. A rok 1956 možno na stavbe hodnotiť ako veľmi úspešný.

Pri montáži mraziacich zariadení a strojovne vôbec aktívne pracovali pracovníci ČKD Sokolovo z Prahy. Aj tu sa odzrkadlili mnohoročné športové styky s českými hokejovými mužstvami a myšlienka priateľstva oboch národov, s ktorou sa rodil náš hokej.

Nie je bez zaujímavosti, že otvorenie Zimného štadióna v Poprade, či skôr klziska s umelou ľadovou plochou, sa uskutočnilo spôsobom tak typickým - hokejovým turnajom o Tatranský pohár a dorasteneckým turnajom o majstra Slovenska.

Poprad sa dočkal. Od 22. februára 1958 má umelú ľadovú plochu, na ktorej mohol naplno rozvinúť krásu hokeja, ale aj intenzívnu prípravu hokejovej mlade. Výstavba umelej ľadovej plochy a jej uvedenie do prevádzky spôsobili určité oživenie v hokejovom dianí. Naplno pracujú mládežnícki tréneri a rastie hokejová základňa.

V sezóne 1960/61 je hrajúcim trénerom Popradu po Radičovi Alexander Gemov. Má k dispozícií tento káder: Peršala, Lojda (brankári), K. Ulbricht, Gerhart, Skokan, K. Pažitný, Mach a Flašík (obrancovia), Gemov, Brtáň, Girgaš, Šterbák, Šimonov, Dilong, I. Pažitný, Bednár, Eštok, Grandtner. Teda aj dostatok mladých hráčov, ktorí v náročnej druholigovej súťaži získavali ostrohy. Popradčania si viedli úspešne. Veď porazili napr. ČH Banskú Bystricu 16:0, Sláviu Bratislava 4:3, Opavu 7:3, vyhrali v Třebíči 3:7. Súperi ako Ostrava či VŽKG boli však nad ich sily. Poprad sa umiestnil celkove na 4. mieste.

Napriek prílevu mladých hráčov (ale aj ich nasledovnému odchodu na výkon základnej vojenskej služby či na štúdiá) sa začína črtať v Poprade generačný problém. Boril sa s ním v sezóne 1961/62 aj výbor hokejového oddielu, ktorý viedol Viliam Majer. Stále hral a trénoval Gemov, do mužstva pribudli mladí Kubík a Kubašský.

V II. lige boli našimi súpermi: ZJŠ Brno, Opava, Gottwaldov, Olomouc, Slovan Bratislava B, Hodonín, Dukla Opava, Havířov, Třebíč, Prostějov a Žilina. V tejto konkurencii obsadil Poprad 7. miesto. Rástlo mládežnícke zázemie, v ktorom už sa na slovenskej úrovni výrazne presadzovali žiaci i dorastenci.

Neustále zmeny hráčskeho kádra dokumentuje aj sezóna 1962/63. Trénerovi Bendíkovi sa vtedy podarilo zostaviť tento káder: Lukačovič, Odehnal (brankári), Kosek, Selvek, K. Ulbricht, Gerhart, Kubík, K. Pažitný (obrancovia), Šterbák, Šimonov, Flašík, Girgáš, I. Pažitný, J. Pažitný, Jurčo, Skokan, Papp, Kersztény, Krišák, Bednár.

Bola to zlá sezóna. Poprad skončil na 9. mieste, s vypätím síl sa zachránil a práve neustále zmeny neveštili nič dobrého. Záujem o hokej sa vytrácal aj medzi funkcionármi, kde najmä bolo cítiť rezervy v práci.

V tejto sezóne bola do II. ligy zaradená aj Dukla Trenčín. Slovenskí hráči tak mali možnosť po odchode na základnú vojenskú službu dostať sa do silného hokejového kolektívu, vyzrieť a vrátiť nie s tréningovým deficitom, ale naopak, ako zrelí hráči. Z Popradu medzi prvými v tejto hokejovej Dukle hral napr. Dilong. A tak aj keď úvahy o zriaďovaní týchto vojenských celkov sa u civilných oddielov v tých časoch nestretali s pochopením, doba preverila ich správnosť.

Opäť reorganizácia

Nasledujúca sezóna 1963_64 priniesla ďalšiu reorganizáciu súťaží. Vytvorili sa štyri skupiny po 8 účastníkoch. Skupinu D tvorili iba slovenské mužstvá. Do našej skupiny bola zaradená aj nová Dukla Košice a so silným kádrom hneď skupinu vyhrala.

Veľký hráčsky pohyb znamenal veľa starostí pre trénera Cetkovského i predsedu oddielu Majera. Prišli: Pospíšil, Zoubek, Petráček, Valigura, Brtáň, Jurčík, Dilong, Mrukvia, Koršala, Korvín a Kijovský, z dorastu ešte Faith, Kiš, Kroták. Stratou pre mužstvo bol odchod Ireneja Pažitného do Slovana. Veď bol najlepším strelcom mužstva v uplynulej sezóne. S aktívnou hráčskou činnosťou skončil Bednár. Umiestnenie v hornej polovici tabuľky zodpovedalo schopnostiam kádra. Opätovné oživenie v medzinárodnom styku znamenal aj zápas s reprezentačným mužstvom Rumunska, ktorý sa skončil 1:4.

Po malej "hokejovej pauze" preberá opäť trénersku taktovku Gemov, no ani sezóna 1964-65 nepriniesla očakávaný vzostup na špic II.ligy. Udalosťou sezóny bol azda iba zápas s Lokomotívou Moskva, ktorý Popradčania prehrali 1:3.

V súťažnom ročníku 1965-66 mal tréner Gemov predsa len na druhú najvyššiu súťaž pomerne úzky káder. Tvorili ho: Pospíšil, Odehnal, Skokan st., Pažitný, Ulbricht, Kosek, Dilong, Eštok, Kubaský, Martinka, Alexy, Korvín, Skokan ml., Banáš, Koršala a Jurčo. Objavila sa aj posila z Kežmarku Breuer. Predsedom oddielu bol Ján Červeň. Poprad skončil na 4.mieste. Zrela mu však hráčska generácia, ktorá rozhodne mala možnosť dosiahnuť viac.

Zdalo sa, že v nasledujúcej sezóne 1966-67 sa to môže stať. Trénerovi K.Ulbrichtovi sa z vojenských celkov prezentovali Maňák, Kijovský, Valigura, Jurčík a Ilavský. V priebehu sezóny do mužstva zaradili aj nádejného dorastenca Kečku. V II.lige boli súpermi Popradu Dukly z Trenčína a Nitry, rezerva Slovana, Žilina, Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš a AC Nitra. Výraznejší úspech však nedosiahli.

Určitá kríza vyvrcholila v sezóne 1967-68. Najmä kríza vnútrooddielová. Do hráčskeho kádra pribudli Zadražil a Bukovinský, odišiel Faith. Po jednom zo zápasov s BEZ Bratislava sa tréner Ulbricht vzdal funkcie a výbor našiel náhradu - Ing. Milana Grandtnera. Aj tak však mali Popradčania ťažkosti a iba v posledných fázach súťaže si zabezpečili účasť v II.lige. Zaujímavosťou sezóny bolo aj stretnutie starých hráčov HC Tatry a ŠK Slávia Prešov. Po rokoch sa predstavili na ľade Mecko, Káňa, Ochotnica, A.Ulbricht, MUDr.Reitmayer, JUDr.Štolc, Pavlovský, Lach, Klein, Fridman, Maličký, MUDr.Chrenko a Gemov.

"Blýskať sa na časy" začalo v sezóne 1968-69. Po tvrdej letnej príprave, ktorú viedol gemov, sa Ing.Grandtnerovi podarilo skĺbiť hráčsky káder, vtisnúť mu prvky agresívneho hokeja, výbušnosti. Zaradil do kádra dorastenecký útok Šupler, Skokan, Jakubóczi. Poprad sa šplhal na špicu II.ligy …

no dosiahol ju až v sezóne 1969-70. Mužstvo posilnili ešte Kubaský, J.Alexy a Halahija. Silný a herne vyspelý kolektív LVS Poprad vyhral s prevahou Slovenskú národnú hokejovú ligu a získal tak právo hrať v kvalifikácii o postup do I.ligy. Skutočne veľmi svedomite sa hráči na kvalifikáciu pripravovali. Pre Poprad i jeho okolie to bol pravý hokejový sviatok. Tým väčšie bolo ich sklamanie, keď záverečná tabuľka mala takúto podobu: 

 Oopradčania sa ako víťazi SNHL zúčastnili zájazdu do Švédska, kde dosiahli v súboji s prvo i druholigovými celkami striedavé úspechy. Fakt, že sme vyhrali SNHL sa precenil a nesúdni priaznivci i funkcionári už "videli" Poprad v I.lige. Po kvalifikačnom sklamaní došlo k radikálnemu obratu. Eufória sa zmenila na skepsu. Hľadali sa tzv. vinníci. Našli sa - predovšetkým tréneri.

Do sezóny 1970-71 vystupuje mužstvo pod vedením trénera Dušana Odehnala. Káder zostáva prakticky nezmenený, ale na víťazstvo to už nebolo. Ba ani nasledujúca sezóna nepriniesla lepší obraz. Mužstvo i funkcionári sa nachádzali v útlme.

Vyvrcholením tejto situácie bola sezóna 1972-73, kedy Poprad skončil na 9.mieste. Nepodarilo sa zastaviť veľký pohyb hráčov smerom z oddielu. Nádeje popradského hokeja žili vo výkonnosti mladých. Veď starší dorastenci sa stali majstrami ČSSR a to bola solídna základňa, na ktorej sa mohol stavať silný popradský hokej.

Nádejou súťažného ročníka 1973-74 bol široký hráčsky káder. Bolo v ňom až 30 hráčov: Sakáč, Trnovský, Dorčiak ( brankári ), Kiš, Majchrovič, Grofčík, Hossa, P.Alexy, Lojda, Drefko, Halahija ( obrancovia ), Korvín, Zadražil, Breuer, Hudák, Kostúr, Dzúr, Dovala, Vojsovič, Anderko, Boroň, V.Alexy, Filipovič, Szucs, Kordoš, Jakubóczi, Kubaský. Lach prestúpil do VSŽ Košice a Roháčik do Slovana Bratislava. Tréner Jozef Hrubeš teda disponoval širokým kádrom hráčov.

Po prvý raz sa hralo pod strechou. Veď do užívania bola daná krytá hala a tak boli vytvorené všetky podmienky pre kvalitnú prípravu na súťažný ročník. Ako odmena budovateľom za pekné dielo i vlastne všetkým priaznivcom hokeja sa v Poprade 26.marca 1974 uskutočnil oficiálny medzištátna zápas, v ktorom československí reprezentanti porazili Fínsko 3:1. A hoci všetko bolo v zdanlivom poriadku, predsa sa sezóna nevydarila podľa predstáv a Poprad o čelo tabuľky opäť nebojoval.

Ťažká cesta hore

Súťažný ročník 1974-75 začali hokejisti LVS Poprad s novou trénerskou dvojicou Milan Lištiak a Jozef Ivan. K zmene došlo aj vo vedení výboru hokejového oddielu, keď do funkcie predsedu nastúpil Ladislav Gromovský.

Dostatočný káder hráčov mal byť dobrou zárukou avizovanej cesty nahor po menej úspešných sezónach. Nestalo sa. Poprad naďalej obsadzoval proti tradícii stred druholigovej tabuľky, ba o rok neskôr, v sezóne 1975-76 dokonca 9.miesto, čo zjavne považovala verejnosť za neúspech. Žiadal sa radikálny rez, vyčlenenie zodpovednosti.

Sezóna 1976-77 prináša zmenu v názve TJ. Popradčania už vystupujú pod názvom Lokomotíva Stavbár a gestorom hokeja v meste sa stali Pozemné stavby, n.p. Predsedom hokejového oddielu sa stal Ing.František Babinec, trénerom mužstva Karel Mach z Pardubíc. Úlohou pre túto sezónu bola predovšetkým konsolidácia. To sa podarilo a Poprad sa objavil v hornej polovici tabuľky.

V ďalšej sezóne ( 1977-78 ) sa asistentom trénera stáva Šimonov, z Košíc sa do mužstva vrátil Faith. V tabuľke SNHL bolo po záverečnom hvizde postavenie Popradu predsa len lichotivejšie:

Bez obáv sa začína v kruhoch funkcionárov a trénerov hovoriť o vyšších ambíciách. Muselo raz predsa dozrieť ovocie práce mládežníckych trénerov…

Do sezóny 1978-79 nastupuje Poprad s dvoma novými mužmi: na trénerskom poste prevzal žezlo Rudolf Šindelář a v bráne sa objavuje Jurčenko z Prešova. Tréner Šindelář sa netajil tým, že jeho cieľom je vyhrať s mužstvom SNHL, ale nepredpokladal, že by sa tak stalo už v tomto súťažnom ročníku. Napriek predsa len určitej opatrnosti zvádza už od prvých kôl Poprad s Dubnicou súboj o prvenstvo v súťaži. Napokon rozhodla súboj pre seba Dubnica, Poprad skončil na 2.mieste. Vracala sa dôvera v hokejové schopnosti, rástol hlad po dobrom hokeji medzi priaznivcami. Opäť sa o hokejovom Poprade začalo hovoriť hlasnejšie a s uznaním.

Nezabudnuteľná kvalifikácia

Sezóna 1979-80 mala byť tá, v ktorej priaznivci už očakávali, že sa splnia ich nádeje na víťazstvo v SNHL. Tréner Šindelář mal k dispozícii káder: Sidor, Stanko, Miškovič ( brankári ), Kečka, Bondra, Drefko, Benko, Kobezda, Tomo, Roško, Dzúr ( obrancovia ), A.Szucs, Mrukvia, Ihnačák, Almáši, Štolc, Halahija, Lach, Kostúr, Handzuš, Šeliga, Skokan, Hudák a Ing.Čapka. Po herne vydarenej sezóne však Poprad zostal opäť korunným princom.

V nasledujúcej sezóne 1980-81 už tréneri, hráči i funkcionári nič neponechali na náhodu. Prišiel skúsený Svitana, v priebehu súťaže mužstvo doplnili nádejní dorastenci Lach ml., Božoň, Danko, Jokl a Šindelář ml. Slovenskú národnú hokejovú ligu vyhral Poprad so 7-bodovým náskokom.

Pripravovala sa kvalifikácia, v ktorej súperom Popradu nebol nik iný ako slávna "kométa" - Zetor Brno. A takto sa odvíjal film hokejovej drámy, ktorá mala päť dielov:

PS Poprad - Zetor Brno 1:3 (0:0, 1:2, 0:1)
Obetavosť a nadšenie, umocnené domácim prostredím, hnali hokejistov PS do útoku. Proti tomu stála technika, herná zrelosť a - Lang. Brňania čakali na chyby v rozohrávke. Z nich sa potom rodili rýchle brejky a aj rozhodujúce góly. Zápas svojou atmosférou nadchol. Góly: Božoň - Nekola 2, Oslizlo. Rozhodovali: Adam - Caban, Kriška.

Zetor Brno - PS Poprad 2:3 (1:1, 0:0, 1:1, v predĺžení 0:1)
Tentoraz Popradčania nedovolili "kométe" hrať svoju lišiacku hru. Ich agresívny hokej slávil úspech a Svitana v bráne sa priam prekonával. Na ľade sa často "iskrilo", ale to azda k takým stretnutiam patrí. Tentoraz bojovnosť a elán zvíťazili nad rutinou. Góly: Oslizlo, Mráz - Štolc, Kostúr, Šeliga.

PS Poprad - Zetor Brno 4:3 (1:1, 1:0, 2:2)
Veľmi dobrý hokej, miestami azda trochu pritvrdý. Herné nasadenie a nadšenie Popradu eliminovalo "profesorský" hokej zverencov trénera Jiříka. Ak chcelo Brno uspieť, muselo k technike pridať bojovnosť, rýchlosť a nasadenie. Na rozbehnutý Poprad však ani to nestačilo. Do ligy mali naši hráči iba krôčik… Góly: Ihnačák 2, Kostúr, Božoň - Balabán, Oťoupalík, Kunc. Rozhodovali: Jirka - Zavarský, Vrábel.

Zetor Brno - PS Poprad 5:2 (3:1, 1:1, 1:0)
Jednoducho - škaredý hokej. Brno zvolilo taktiku hokejových zákerností a celú škálu faulov. Kým sa vôbec Popradčania z toho spamätali, tak už boli na lopatkách. Fyzicky i psychicky. Krásne sa rozvíjajúca dráma mala vo štvrtom dejstve nepríjemnú škvrnu. Popradčania viedli 1:0, no iba útočením sa zápasy nevyhrávajú. Góly: Kunc 2, Vojáček, Nekola, Havlíček - Lach st., Mrukvia. Rozhodovali: Ing.Jursa - Simandl, Bouška.

Zetor Brno - PS Poprad 4:3 (2:0, 1:2, 1:1)
Rozhodnutie malo priniesť stretnutie na neutrálnej pôde vo Vítkoviciach. Škoda prvej tretiny, v ktorej dva rýchle góly eliminovali dovtedy silné popradské zbrane - elán, bojovnosť. Potom sa však hral hokej, ktorý bol pohľadný a zniesol aj prvoligové kritériá. Postúpiť mohol iba jeden - a bola ním šťastnejšia "kométa". Góly: Nekola, Nešťák, Vojáček, Kunc - Ihnačák 2, Lach ml. Rozhodovali: Okoličány - Bruclík, Les.

Hokejová kvalifikácia mala širokú publicitu. Vyberme z tlače aspoň niektoré pasáže: PRAVDA (Ivan Ďurišin: K postupu mali obaja rovnako blízko): "Popradčania hrali s nadšením, ktoré vzbudilo zaslúžené uznanie. Nezlomil ich nevydarený úvod doma, čo samo o sebe potvrdilo, že sa dobre pripravili aj psychicky. Popradská šanca pramenila z presvedčenia, že fyzicky vydržia hrať aj päť náročných zápasov v maximálnom tempe. Ak by sme porovnávali individuálne schopnosti brnenských a popradských hokejistov, vyšli by z toho brnenskí lepšie, ale popradskí mali niečo, čo mnoho nahradzovalo: srdce pre hru. Hrali tak zápalisto, že vzbudzovali úctu aj na brnenskej striedačke…"

Útok pokračuje

Kvalifikáciou sa skončilo trojročné pôsobenia trénera Šindelářa v našom meste. Na jeho mieste prišiel Miroslav Nitka, ktorý sa, žiaľ, nedožil konca sezóny.

Súťažný ročník 1981-82 začal Poprad impozantne. Vyhral finále turnaja o "Pohár ZČSSP" pred Slovanom Bratislava, IS Banská Bystrica a ZVL Žilina. Slovan Bratislava v tomto súťažnom ročníku zostúpil do SNHL a bolo zrejmé, že boj o prvenstvo sa zúži práve na ich súboj s Popradom. Ten prvý, vo finále turnaja, vyznel jasne pre Popradčanov, veď vyhrali 7:2. V priebehu dramatického súboja v dlhodobej súťaži však predsa len Slovan zúročil dlhoročné ligové skúsenosti a súťaž vyhral. Poprad obsadil 2.miesto. Káder hráčov sa podstatnejšie nezmenil. V popradskom drese sa objavili ďalší nádejní dorastenci Marcinko, Ilavský, Pichoňský a Slota. Po zosnulom trénerovi Nitkovi sa stal prvým trénerom Ing.Július Šupler, asistent trénera Šindelářa i Nitku.

Sezóna 1982-83 sa začala opäť (akože v Poprade inak ) veľký pohybom hráčov. Na základnú vojenskú službu a štúdia odišlo 10 hráčov. Nahradiť ich mali dorastenci, napr. Smolko, Mědílek, Babura, Zavacký, M.Szucs. Tréner Skokan a asistent Ing.Šupler však dokázali aj tento dosť oklieštený káder dobre pripraviť a bolo z toho napokon 3.miesto v SNHL.

Do ďalšej sezóny nastupuje Poprad s novou trénerskou dvojicou, resp. asistenta Ing.Šuplera nahradil Odehnal. Trénerska dvojica má k dispozícii tento káder: Sidor, Hamko, Miškovič ( brankári ), Smolko, Repaský, Kobezda, Tomo, Benko, Lavko, Halahija, Bobovský ( obrancovia ), A.Szucs, Štolc, Šeliga, Handzuš, Lach, Skokan, Fedor, Pichoňský, V.Szucs, Mědílek, Ing.Čapka, J.Závacký a M.Závacký, Regec, Boroš, Jesenský. Odchod niektorých štandardných hráčov, skutočnosť, že sa medzi žŕdkami bránok neobjavil Svitana, ale aj niektoré nepriaznivé vonkajšie vplyvy spôsobili, že postavenie v tabuľke bolo nasledovné: 

Štolc bol najproduktívnejším hráčom ( 57 bodov ), najlepším strelcom ( 33 gólov ) a bol aj v All stars SNHL.

Zakolísanie nášho mužstva, ktoré sa dlho držalo na popredných miestach SNHL, bolo iba chvíľkové. V sezóne 1984-85 je trénerom Jindřich Lidický, asistentom Ing.Július Šupler. Hráčsky káder tvoria: Svitana, Sidor, Babura, Orenič ( brankári ), Kobezda, Lavko, Dzúra, Ilavský, Lojda, Novák, Reposký, Tomo ( obrancovia ), A.Szucs, Štolc, Šeliga, Handzuš, Lach, Skokan, V.Szucs, Ing.Čapka, Fedor, Wittlinger, Lidický ml., Regec, Závacký ( útočníci ) a Skovajsa. Po dramatickom súboji s Dubnicou nakoniec PS Poprad SNHL vyhrali a - opäť sa hrala kvalifikácia. Tentoraz turnajovým spôsobom v Poprade a v Kladne. Tretím účastníkom boli TJ VŽKG ako posledné mužstvo 1.ligy.

Hoci zavládol aj tentoraz "hokejový ošiaľ", predsa len chýbala tá brnenská iskra. Fakt, že bolo treba bojovať s dvoma ligou ostrieľanými mužstvami, dával veľmi malú nádej. Už prvý zápas, ktorý Poprad s Kladnom doma prehral 8:3, priniesol plno skeptických úvah k účinkovaniu nášho mužstva. Ale proti VŽKG nastúpilo o dva dni neskôr mužstvo ako vymenené. Hoci nakoniec prehralo 5:6, presvedčilo o svojich hokejových kvalitách. Potvrdilo ich v Kladne, kde exligistu z Vítkovíc zdolali 6:5. Štolc aj v tomto ročníku kraľoval v produktivite ( 66 bodov ) i streľbe ( 37 gólov ). Spolu s Lavkom a A.Szucsom boli v All stars SNHL.

V súťažnom ročníku 195-86 pripravuje mužstvo trénerska dvojica Ing.Július Šupler - Ján Kostúr. Až nepochopiteľné zaváhanie mužstva v 1.štvrtine súťaže znamenalo, že Poprad skončil napokon na 3.mieste za Michalovcami a Martinom. Šplhal sa však k bronzu z takmer dna tabuľky. Zlá 1.štvrtina spôsobila, že sa neobjavil nik z Popradčanov v desiatke najproduktívnejš&iacut